Starlink v1.0 L26

 

Obr. 1: 18.5. 2021, čas 22:09 SELČ, exp. 10 sec; druhá skupina Starlinkov prechádza popod súhvezdie Lýra. Krátko po ukončení tejto expozície preletel v tejto časti oblohy jasný červeno-zelený bolid o jasnosti asi -5 mag
 

Večer 18. mája prial nielen pozorovaniu čínskej stanice, ale aj najčerstvejšej várky Starlinkov, vypustených necelé 3 dni predtým. Tentokrát to však bolo trochu netradičnejšie pozorovanie, nakoľko Starlinky boli vypustené na naozaj neštandardnú dráhu. Vo väčšine prípadov sú tieto satelity vynesené na veľmi nízku dráhu o priemernej výške do 300 km, z ktorej potom postupne stúpajú na operačné orbity vo výške 550 km. Pri štarte L26 však boli Starlinky vynesené až do výšky 580 km, teda až nad operačnú dráhu! Tým pádom sa ich cesta na operačné dráhy prvýkrát začne znižovaním, nie zvyšovaním orbity.

Obr. 2 : čas 22:05 SELČ, exp. 8 sec; prvá skupina satelitov z várky L26, čiastočne schovaná za miernou oblačnosťou. Voľným okom boli satelity viditeľné len slabo
 

Hlavným dôvodom pre takúto neštandardnú počiatočnú dráhu bolo to, že štart L26 bol zdielanou misiou, na ktorej boli okrem Starlinkov vypustené aj menšie satelity Capella Synthetic Aperture Radar a Tyvak-0130, ktoré sa potrebovali dostať do tejto výšky a z nižšej dráhy by to sami nezvládli. Kvôli tomu bolo aj vypustených nie štandardných 60 Starlinkov, ale len 52, čo však nie je vôbec problém, keďže ako som spomínal aj v minulom článku, SpaceX sa blíži k dokončeniu prvej fázy megakonštelácie so satelitmy s inklináciou 53°. Konkrétne k dnešnému dňu je po odrátaní nefunkčných a deorbitovaných satelitov na dráhe 1577 funkčných Starlinkov z potrebných 1584 (tieto údaje mám z pekne prehľadnej stránky Jonathana McDowella).

Obr. 3: 22:07, exp. 8 sec, skupina sa konečne vynorila z oblačnosti, avšak rovno aj začala zachádzať za obzor

Vrátime sa ale k pozorovaniu tejto várky. Hoci boli satelity len pár dní po štarte, v takto veľkej výške vôbec nepredstavovali výraznú formáciu v podobe "húsenice" či "šnúry perál", ktoré sú pri pozorovaniach čerstvých Starlinkov klasikou. Hoci sa na uvedených dlhoexpozičných snímkach zdajú ich "nazbierané" stopy pomerne výrazné, v skutočnosti boli voľným okom sotva viditeľné, dosahujúc jasnosti len asi 4 mag.  Satelity sa už stihli rozdeliť do dvoch skupín, pričom sa mi podarilo obe nasnímať dokonca aj na jednej expozícii (obr. 4).

Obr. 4: 22:08, exp. 8 sec; z prvej skupiny už síce nad lesom vidno len zachádzajúci "chvostík", z ľavej strany však u prichádza rozťahanejšia druhá skupina  

Toto pozorovanie okorenil ešte jeden výnimočný jav, žiaľ nezaznamenaný na fotografii. Asi 2 sekundy po skončení expozície uvedenej na obr. 1 sa presne v tej istej časti oblohy rozžiaril prekrásny bolid o jasnosti asi -5 mag, ktorý letel približne z juhu na sever a žiaril červeno-zelenou farbou. Ku koncu svojho asi 4 sekundového letu sa rozpadol na niekoľko kúskov. Bohužial, fotoaparát práve spracovával šum z predchádzajúcej expozície... 😑

Obr. 5: 22:08, exp 8 sec; pri bližšom pohľade si možno všimúť aj nezliate, jednotlivé stopy niektorých Starlinkov