Starlink v1.0 L6 - 24 hodín po

23. 4. 2020, čas: 21:58 SELČ, exp. 10 sec, ISO 800, F/4

Takmer presne po 24 hodinách od prvého pozorovania najčerstvejšej várky satelitov Starlink sa naskytla ďalšia veľmi dobrá príležitosť na ich pozorovanie. No, dobrá ako dobrá - satelity boli veľmi nízko nad obzorom a do tieňa vstúpili ešte skôr ako pri včerajšom pozorovaní. No napriek tomu pripravili fascinujúci pohľad, ktorý sa veľmi podobal na vôbec prvé pozorovanie tohto typu satelitov z mája minulého roku (vid tu). Ako prvá ich zbadala o 21:57 veľmi nízko nad obzorom priateľka, ktorá pozorovanie označila vcelku trefne ako "hmlistú húsenicu". Takto krátko po štarte je totiž celý kluster 60-tich satelitov stále veľmi blízko pri sebe a pri pohľade voľným okom sa na nebi rozprestiera ako difúzne vyzerajúci pás o zdanlivej dĺžke niečo cez 5 uhlových stupňov. Na uvedenej fotografii sú objekty v najlepšej fáze tohto krátkeho preletu, pričom sa na 10 sekundovej expozícii zlievajú do pásu o jasnosti viac ako -1 mag. V triédri sa "hmlistá húsenica" opäť premenila na krásnu šnúru perál, ktoré krátko po cvaknutí uzávierky fotoaparátu postupne rad za radom zmizli v zemskom tieni. Ako vyplýva aj zo skúsenosti z minuloročného májového pozorovania, húsenicu už najbližšie dni nebude možné pozorovať tak efektne ako teraz. Starlinky už budú od seba vzdialenejšie a hoci aj bez triédru budú ešte pár dní pripomínať skôr šnúru perál, za krátky čas začnú zvyšovať svoje dráhy a roztiahnu sa do rozptýlenejšieho "vláčika". Ako ukázali aj pozorovania z posledných týždňov, takéto vláčiky však potom možno pozorovať veľmi dlho, ešte aj niekoľko mesiacov po štarte.

Bližší pohľad na kluster satelitov Starlink, vpravo klasicky kraľuje jasná Venuša

Starlink v1.0 L6 - 23 minút po štarte!

22.4.2020, čas 21:53 SELČ, exp. 8 sekúnd, tesné zoskupenie objektov zo štartu 2020-025 v plnej kráse krátko pred vstupom do zemského tieňa

22. apríla 2020 o 21:30 SELČ došlo na floridskom kozmodróme k štartu rakety Falcon-9 so šiestou várkou operačných družíc Starlink. Tento štart bol však výnimočný - poskytol skvelú a ojedinelú šancu na pozorovanie jeho nákladu už 23 minút po jeho uskutočnení nad územím tisíce kilometrov vzdialenej strednej Európy. K oddeleniu 60-tich satelitov od horného stupňa rakety došlo len nejakých 8 minút pred preletom a tak spočiatku boli všetky tieto objekty fyzicky sa nachádzajúce stále blízko seba vidieť ako jednu hviezdičku, ktorá so stúpaním nad obzor rýchlo naberala na jasnosti. Prvýkrát som ju v triédri zachytil už o 21:52 SELČ vo výške len asi 5° nad obzorom. Onedlho už bola vidieť aj voľným okom, pričom pred tým, ako zmizla o 21:54 vo výške 28° v tieni, dosiahla v maxime jasnosti asi -1 mag. Zatiaľ čo mne sa voľným okom javila stále kompaktne, priateľka s lepšími očami ako ja už rozlíšila dve hviezdičky. No a v triédri sa dali bezpochyby jasne odlíšiť, aj keď stále boli veľmi blízko seba. Dal sa dokonca rozlíšiť aj rozdielny tvar - horný stupeň bol jednoliata "hviezda", zatiaľ čo ohromný, pomaly sa rozdeľujúci zhluk 60-tich Starlinkov sa javil ako objekt mierne obdĺžnikového tvaru. V triédri som mal aj pocit, že okolo objektov sa začína vytvárať akási hmlistá koma naznačujúca, že 2. stupeň rakety už začal vypúšťať zvyškové palivo a vytvárať tak jav umelej kométy. Avšak potvrdenie tohto javu nemilosrdne preťal spomínaný zemský tieň v súhvezdí Blíženci. A tak sa skončilo síce krátke, ale o to výnimočnejšie pozorovanie nových zemských satelitov veľmi tesne po štarte.

Z tohto pozorovania mám celkovo 5 fotografii nasnímaných medzi 21:52 a 21:54 SEČ, každá s expozíciou 8 sekúnd. Do snímok sa nečakane votrelo aj jedno otravné lietadlo a Starlink-58 z minuloročného májového štartu. Ten je momentálne na dráhe o výške 388 x 392 km a hodil záblesk o jasnosti asi -3 mag.

Prvá snímka zachytávajúca tesný zhluk objektov krátko po štarte ešte ako slabú "hviezdičku" tesne nad obzorom pod jasnou Venušou

Zhluk začína naberať na jasnosti, vpravo ešte pozdravil nových "bračekov" jasným zábleskom starý Starlink-58

Starlinky L6 aj s blízkym druhým stupňom sa dostávajú do maxima jasnosti

Posledná snímka Starlinkov pred vstupom do tieňa, uvedená aj v úvode článku, avšak zväčšená a s jemne upraveným histogramom, aby vyniklo to, čo sa ku koncu stopy javí ako jemný náznak vznikajúcej umelej kométy, bohužial na hranici šumu, takže jednoznačne nepotvrditeľné

Starlink v1.0 L5

To že pozorovania satelitov Starlink sú často pomerne pôsobivým zážitkom, nie je žiadna novinka, ale to, čo 17. apríla predviedli satelity z várky L5 môžem zaradiť medzi najpôsobivejšie pozorovania družíc, aké som kedy zažil. Táto várka satelitov bola poslednou, ktorá chýbala v mojej pomyselnej zbierke Starlinkov aktuálne sa nachádzajúcich na orbite (hoci nie na dlho - ďalší štart je za dverami, má k nemu dôjsť už 23. apríla). Starlinky L5 štartovali pred necelým mesiacom - 18. marca a mnohé z. nich sú teda stále pomerne blízko pri sebe a na relatívne nízkych dráhach. Veľmi efektne sa to prejavilo hneď na začiatku pozorovania o 21:17, keď sa prvých 8 satelitov pohybovalo vo veľmi blízkej a efektnej formácii (vid obr. 1). Neskôr sa už síce väčšina družíc pohybovala v štandardnom "vláčiku" s približne rovnomernými 10 až 15 stupňovými rozostupmi, každopádne neprestávali ohurovať hlavne svojou jasnosťou, ktorá stúpala so stúpajúcou výškou satelitov. Už prvé satelity dosahovali jasnosti približne 0,5 až 0 magnitúdy, viaceré pozdnejšie satelity vystúpali až k -0,5 magnitúdam. No a čerešničku na torte pripravil po prejdení hlavnej "smršti" Starlink-1287, ktorý hodil záblesk o jasnosti -4 mag (obr. 7)! Celkovo som od 21:16 do 21:36 SELČ urobil celkovo 41 fotografii, ktoré som klasicky spojil do gifu uvedeného v úvode článku. Dokopy je na ňom zachytených 47 Starlinkov várky L5, konkrétne: Starlink-1316, 1306, 1291, 1257, 1278, 1280, 1264, 1256, 1319, 1267, 1311, 1213, 1272, 1263, 1207, 1259, 1277, 1266, 1285, 1284, 1265, 1258, 1296, 1292, 1260, 1276, 1318, 1289, 1275, 1303, 1309, 1317, 1312, 1305, 1282, 1313, 1279, 1307, 1255, 1298, 1262, 1268, 1290, 1297, 1300, 1301 a 1295. Expozícia každej snímky dosahovala 13 sekúnd, rozostupy medzi fotografiami dosahovali približne rovnakého času, použité ISO 800. Objektív fotoaparátu bol počas snímania namierený primárne na súhvezdie Lev. No a nižšie je výberovka niektorých fotografii z animácie aj s bonusmi na konci.

Obr. 1: 17.4. 2020, 21:17 SELČ, v poradí 3. snímka animácie zachytáva najpôsobivejšiu formáciu preletu - satelity zľava Starlink 1316, 1310, 1291, 1278, 1257, 1280, 1306 a 1264 

Obr. 2: Čas 21:18, 4. snímka animácie, najtesnejšia päť-členná formácia 1278, 1257, 1280, 1306 a 1264 v plnej kráse. Sledovať blízky tanec satelitov, ktoré išli takmer paralelne vedľa seba a dokonca sa predbiehali bolo naozaj fascinujúce, nech už si o megakonštelácii Starlink myslíte čokoľvek. Sprava sa vynára Starlink 1256

Obr. 3: 21:20, 8. snímka zachytáva v dolnej časti satelity 1213, 1272, 1319 (ten je z nich na najvyššej dráhe - 460 km) a 1263. Jasný satelit hore (vyše 0 mag) je tiež Starlink, ale nie z várky L5. Ide o testovací Starlink-42 ešte z minuloročného májového štartu, ktorý sa momentálne nachádza na klesajúcej dráhe o výške  392 x 397 km.

Obr. 4: 21:30, 29. snímka animácie, zľava satelity 1305, 1317, 1279 a 1307. Starlink-1279 na snímke dosiahol jasnosť vyše -0,5 mag!

Obr. 5: 21:33, 35. snímka zachytáva Starlinky 1262, 1255 a 1268. Na tejto fotografii sa pekne ukazujú rôzne výšky orbít Starlinkov - satelit 1255, ktorý je na dráhe 376 x 377 km už mizne v zemskom tieni, zatiaľ čo  1262 na dráhe 459 x 461 km je stále jasne osvietený

Obr. 6: Časozber zhrňujúci všetkých 41 snímkov animácie

Obr. 7: A bonus na záver - do animácie nezahrnutý Starlink 1287, ktorý prelietal až niekoľko minút po hlavnom prúde a hodil záblesk o jasnosti až -4 mag! Nachádzal sa na dráhe 460 x 462 km. Čas 21:43, exp. 20 sekúnd

Záblesky Starlinkov L4

Obr. 1.: 29. marec 2020, čas 20:18 SELČ, exp. 6 sekúnd, Starlink 1270 (krátko po záblesku, ktorý som ale nestihol zaznamenať) a nižšie začínajúci záblesk Starlinku 1154 

Večerná obloha posledných pár týždňov jednoznačne patrí satelitom Starlink a takmer každé ich pozorovanie prinesie nové prekvapenie. Inak tomu nebolo ani 29. marca, keď opäť nastali veľmi dobré podmienky pre sledovanie satelitov z várky L4 s takmer zenitovými preletmi. Už inak aj tak jasné družice však tentokrát neváhali zjasniť ešte viac - aj keď len krátkodobo. V určitom momente niekoľko z nich vrhlo záblesk, ktorého jasnosť presiahla -3 mag! Bohužiaľ som dnes ich systematickejšie snímkovanie neplánoval a tak som stihol zachytiť záblesk len jedného z nich - Starlinku 1154, ktorý mám zachytený na prvých dvoch obrázkoch tohto článku. Na druhej snímke si dokonca možno všimnúť aj miernu variabiliu tohto zjasnenia. Zaujímavé je aj to, že nešlo o žiadne kratučké bliknutia, ale boli pomerne dlhé (obe snímky mali expozíciu 6 sekúnd). Niet pochýb o tom, že zdrojom záblesku bol odraz od veľkého solárneho panelu, ktorým satelity Starlink disponujú a za vhodného natočenia môžu pozorovateľovi spestriť už aj tak dosť zaujímavú podívanú (resp. znepríjemniť, v závislosti od toho, na čo sa chcete pri pozorovaní oblohy zamerať ;-) ).

Obr. 2: čas: 20:18, exp. 6 sec, ISO 800 

Aj mimo týchto zábleskov (ktoré bolo možné pozorovať len určitý čas a len pri časti preletov), dosahovali družice veľkých jasností, presahujúcich 0 mag. Ako ukážku som vybral prelet formácie satelitov Starlink 1187, 1188 a 1198, ktorých takmer pravouhlý trojuholník brázdil oblohu skutočne impozantne.

Obr. 3: Čas 20:21 SELČ, exp. 8 sec, úplne vpredu Starlink 1187, naľavo od neho 1188 a za ním 1198

Starlink v1.0 L4

Večer 27. marca 2020 sa mi podaril úlovok ďalšej várky satelitov Starlink. Išlo o družice zo štvrtej operačnej série, ktorá štartovala 17. februára tohto roku a na oblohe poskytla vďaka mimoriadne priaznivým podmienkam preletu naozaj "hustú podívanú". Všetkých 47 snímkov, ktoré vznikli medzi 19:34 a 19:53 SEČ, som opäť spojil do animácie, ktorá zaznamenáva prelet celkovo 40 satelitov Starlink L4. Tie spočiatku v maxime dosahovali jasnosti okolo 1 magnitúdy, no ako ďalší nezastaviteľný príval Starlinkov stúpal nad obzor stále viac a viac, stúpali aj ich jasnosti a satelity z posledných snímkov, ktoré prelietavali vo výške viac ako 60 stupňov nad obzorom, atakovali nultú magnitúdu, dokonca som mal pocit, že ju aj mierne prekročili! Vo väčšine prípadov dosahovali rozostupy medzi satelitmy okolo 15°, v niektorých, nižšie vypichnutých prípadoch to bolo aj o dosť menej. Väčšina satelitov tejto várky sa nachádzala na dráhach vo výške okolo 370 až 380 km, niektoré sa ale smerom k operačnej dráhe ponáhľajú viac a boli vo výškach nad 520 km. Každá z fotografii má expozíciu 10 sekúnd, rozostupy medzi snímkami sú opäť približne 10 sekúnd, použité ISO 800. Na animácii sú zachytené tieto konkrétne satelity: Starlink 1241, 1233, 1212, 1105, 1206, 1247, 1227, 1218, 1226, 1254, 1239, 1215, 1231, 1232, 1217, 1208, 1229, 1271, 1270, 1240, 1154, 1197, 1189, 1187, 1188, 1198, 1199, 1216, 1191, 1210, 1219, 1221, 1222, 1211, 1214, 1245, 1238, 1237, 1205 a 1204.

Obr. 1: Druhá snímka z animácie v čase 19:35 SEČ, prvý satelit vľavo nižšie je Starlink-1241, ktorý sa nachádzal vo výške 520 x 522 km, vyššie na snímke sú satelity 1233 a 1212, oba na dráhach cca 375 x 385 km

Obr. 2: 9. snímka animácie, čas 19:38, zľava sú jasné satelity 1227, 1218, 1226 a 1254, nižšie na snímke si možno všimnúť slabší 1239, ktorý je vo výške  521 x 523 km

Obr. 3: 28. snímka animácie, čas 19:45, úplne hore zachytený satelit Starlink-1187, pod ním 1188, vzadu za nimi 1198.
Dole si možno všimnúť európsky meteorologický satelit MetOp-A krátko po jasnom záblesku (je zaznamenaný v animácii)

Obr. 4: 37. snímka, čas 19:49, zachytáva satelity Starlink-1219 a 1221, ktoré od seba delilo len asi 5°, za nimi je 1222.

Obr. 5: Predposledná snímka animácie, čas 19:53, zachytáva posledný zaznamenaný pár Starlinkov - 1205 a 1204, vzdialené od seba opäť asi 5°. Tieto satelity dosahovali maximálnu jasnosť presahujúcu 0 mag! 

Obr. 6: A na záver opäť časozber združujúci väčšinu snímkov

Obr. 7: A ešte bonus na úplný záver - snímka nezaradená do animácie, ale tiež zaznamenavajúca Starlink z várky L4,
konkrétne 1209, ktorý sa nachádza na najnižšej dráhe zo všetkých - 305 x 345 km. Je možné, že ide o pokazený kus. Pri takmer zenitovom prelete dosahoval jasnosť vyše 0,5 mag. Čas 19:55, exp. 10 sec

Starlink-1118 (2020-001AL)

Starlink-1118, 24.3. 2020, čas 19:24 SEČ, exp. 15 sec

24. marca 2020 som sa nezameral na pozorovanie celých húfov Starlinkov, ale len jedného konkrétneho. Jedná sa o satelit s označením 1118, ktorý pochádza z várky L2, avšak na rozdiel od svojich súkmeňovcov viackrát pozorovaných v predošlých dňoch k operačnej dráhe nesmeruje. Tento satelit je totiž jediný z danej várky, ktorý už nefunguje. Podľa všetkého krátko po štarte bolo všetko v poriadku a dráha satelitu sa z pôvodnej orbity pomaly zvyšovala, avšak na začiatku februára sa niečo stalo a satelit svoju výšku začal strácať. V súčasnosti sa nachádza na dráhe o výške 253 x 254 km a do pár týždňov tak zhorí v atmosfére. Akékoľvek detaily o príčinách straty satelitu nie sú známe, nakoľko SpaceX v tomto veľmi transparentná nie je a takéto informácie proste nezverejňuje. Väčšinou len so sledovania dráhových elementov sa vie, že nejaké satelity z konkrétnych várok majú problém. U L2 je to zatiaľ len tento satelit, z novembrovej L1 najmenej 2 satelity, o pozdejších várkach zatiaľ ťažko hovoriť, nakoľko niektoré "mŕtve" satelity sa aj napriek zdanlivej pasivite na orbite časom "zobudia" a dráhy zvyšujú, aj keď niekedy to trvá aj dlhé týždne po vypustení. Najviac bolo stratených satelitov pri prvej, skúšobnej várke z mája minulého roku - tam neplánovane SpaceX prišla minimálne o tri satelity.

Starlink na horeuvedenej snímke dosahoval jasnosti necelých 2 magnitúd a na 15 sekundovej expozícii prechádzal cez súhvezdie Malý voz.

Starlink v1.0 L3 (a pár zástupcov L2)

Večer 18.3. 2020 opäť patril Starlinkom, pričom tentokrát som sa zameral na ďalšiu, mnou ešte nepozorovanú várku L3, ktorá štartovala 29. januára tohto roku. Snímky som tentokrát spracoval do dvoch animácii, pričom prvá uvedená v úvode zachytáva celkovo 29 satelitov L3 prelietavajúcich ponad krásne súhvezdia zimnej oblohy, zapadajúcu Venušu a Plejády. Všetky snímky boli robené expozíciou o dĺžke 13 sekúnd s približne rovnakým časovým rozostupom. Animácia vznikla v čase  od 19:51 SEČ do 20:02 SEČ a zachytáva v poradí tieto satelity: Starlink 1170, 1179, 1176, 1132, 1150, 1163, 1177, 1167, 1173, 1136, 1153, 1180, 1149, 1174, 1139, 1133, 1151, 1160, 1161, 1145, 1172, 1182, 1164, 1168, 1183, 1181, 1196, 1186 a 1185. Väčšina z týchto satelitov sa nachádza na orbite vo výške cca 380 km a dosahovala v maxime jasnosti vyše 2 magnitúd. Okrem nich sa však na snímkoch objavil nečakane aj zástupca várky L2 a to nie obyčajný. Išlo o Starlink-1113, ktorý sa nachádza už na operačnej dráhe vo výške 553 x 556 km a dosiahol v maxime jasnosť až 2,5 magnitúdy. Jeho pozorovanie bolo veľmi prekvapivé, nakoľko som sa už viackrát snažil o vizuálne pozorovanie operačných Starlinkov, no doteraz vždy bezúspešne (prípadne s neistým výsledkom na hrane viditeľnosti). Fotografia (obr. 1) je teda dôkazom, že za vhodných podmienok sú Starlinky bez problémov naozaj viditeľné aj na operačnej dráhe (čo sa v súčasnosti často snažia niektorí internetoví nadšenci SpaceX spochybňovať), dokonca môžu byť až prekvapivo jasné.

Obr. 1: V poradí 11-ta snímka animácie zachytáva o 19:56 nielen satelity várky L3 1149, 1174 a 1139, v strede hore si možno všimnúť satelit 1113 várky L2, ktorý je už na operačnej dráhe  

Od 20:03 som natočil objektív fotoaparát na iný úsek oblohy, viac smerom na severozápad, aby som zachytil zaujímavý jav. Súčasne totiž bolo možné pozorovať nielen pokračujúci východ ďalších Starlinkov várky L3, ale aj niekoľkých zo skoršej várky L2, ktoré smerovali do inej orbitálnej roviny a už sú na vyšších dráhach. Na druhej priloženej animácii, fotografovanej od 20:03 do 20:07 sú tak zaznamenané z várky L2 satelity: 1147, 1146, 1152, 1195, 1137, 1142, 1127, 1184 a 1193, všetky na dráhach okolo 380 km. Zo štartu L2 je možné v pravej časti snímkov zbadať slabšie Starlinky 1109 a 1091, oba na ceste k operačnej orbite na dráhach o výške cca 475 km. Obloha sa teda začína Starlinkami už naozaj výrazne zaplňovať a to sme pritom ešte len na začiatku budovania gigantickej siete. O pár rokov možno naozaj bude problém odfotografovať večernú, resp. rannú oblohu bez toho, aby sa do snímkov nevpratalo pár desiatok týchto družíc (a to sa ešte stále pri tomto probléme pokladám za optimistu :).

Animácia č. 2 zobrazujúca súčasne východ viacerých satelitov L3 a niekoľkých L2

Obr. 2: Na prvej snímke animácie o 20:02 sú v ľavej časti satelity 1147, 1146 a 1152, vpravo si možno všimnúť 1109 

Starlink v1.0 L2 - dva dni po...

16. marca 2020, ďalší jasný večer v pandémiou zamorenej Europe mi opäť nedal neposvietiť si na druhú várku operačných Starlinkov, ktoré mali mať ešte lepšie pozorovacie podmienky, ako pred dvoma dňami. A veru nesklamali... Dnešné pozorovanie prinieslo hneď niekoľko zaujímavých výsledkov. Asi tým najzaujímavejším bolo, že satelity sa konečne pohli z testovacej dráhy a až prekvapivo rýchlo začali stúpať k operačnej dráhe. Rozostupy medzi (takmer) všetkými satelitmi sa výrazne zväčšili, a to až na cca 20 uhlových stupňov, čo sa prejavilo oveľa "redším" osadenstvom Starlinkov na jednotlivých snímkach. Celkovo som urobil medzi 19:10 až 19:19 SEČ 21 fotografii, ktoré som opäť spojil do animácie zobrazenej na úvode článku. Znovu som použil 10 sekundové expozície s približne 10 sekundovými rozostupmi. Na animácii je zachytených dokopy 22 Starlinkov, pričom išlo v poradí o satelity 1066, 1081, 1070, 1069, 1085, ktoré sa momentálne nachádzajú na dráhach v priemernej výške cca 375 km. Oproti minulému pozorovaniu sa tu vkradol aj Starlink-1110, ktorý je už na oveľa vyššej, aj keď stále nie operačnej dráhe 453 km, nasledovaný poradím 1086, 1095, 1077, 1075, 1093, 1087, 1074, 1088, 1115, 1076, 1092, 1080, ktoré sú na priblžne 380 km dráhach. K nim sa pripojil ďalší nováčik na vyššej, 455 km dráhe - Starlink 1122, za ktorým nasledovali na nižších orbitách starí známi s označeniami 1090, 1089 a 1107. Oproti ostatným satelitom bol veľmi výnimočný blízky pár 1087 a 1074, ktorý od seba delili necelé 2 uhlové stupne. Ďalšou zaujímavosťou bola naozaj prekvapivo vysoká jasnosť Starlinkov, ktorá pri tomto vysokom, takmer zenitovom prelete dosahovala v maxime až 1,5 magnitúdy. Trošku slabšie boli 2 satelity na spomínaných vyšších dráhach - tie mali asi 2 magnitúdy.

A na záver opäť vypichnem pár vybraných fotografií z animácie:

Obr. 1: Druhá snímka vrámci animácie, čas 19:10 SEČ, satelity Starlink 1066 a 1081

Obr. 2: Šiesta snímka animácie zachytáva o 19:12 "formáciu" satelitov Starlink-1085, 1110 (umiestnený na vyššej dráhe) a 1086 

Obr. 3: 12-ta snímka v poradí o 19:15 ukazuje ultra-blízky pár 1087 a 1074, ktorých blízke stopy sa na fotografii takmer zlievajú do jednej

Obr. 4: 19-ta snímka, čas 19:18, viac vpredu je "vyšší" satelit 1122  a za ním 1090

Obr. 5: A na záver opäť časozber spájajúci celú animáciu

Starlink v1.0 L2

Tentokrát tu na úvod výnimočne nedávam jeden samostatný obrázok, ale animáciu zloženú zo 16-tich snímkov, ktoré vznikli 14. marca 2020 medzi 19:39 a 19:46 SEČ. Zachytávajú celkovo 20 satelitov z druhej operačnej várky siete Starlink, ktorá po novom býva označovaná ako Starlink v1.0 L2 (preto som aj v nadpise nepoužil pôvodne zaužívané označovanie Starlink #3, v ktorom býval zahrnutý aj májový štart ešte neoperačných satelitov). Táto várka štartovala 7. januára tohto roku a ako je zrejmé aj z úvodnej animácie, mnohé jej satelity aj po viac ako dvoch mesiacoch stále nie sú na operačnej dráhe a tým pádom pri svojich preletoch v blízkych formáciách predstavujú už pomaly klasický a vcelku výrazný jav na večernej oblohe. Uvedená dvadsiatka sa momentálne nachádza na testovacích dráhach vo výške cca 366 km a pri tomto pozorovaní jej satelity dosahovali maximálnej jasnosti asi 2,5 magnitúdy. Väčšina jej satelitov bola na oblohe vzájomne od seba vzdialená nejakých 8 uhlových stupňov, až na jeden pár (Starlinky 1093 a 1087), ktorý delilo necelých 5 stupňov. Nižšie je popísaná časť jednotlivých fotiek, z ktorých je animácia zložená aj s pomenovaním konkrétnych satelitov. Celkovo boli odfotografované tieto satelity v poradí od prvého po posledný: Starlink 1066, 1081, 1070, 1069, 1085, 1086, 1095, 1077, 1075, 1093, 1087, 1074, 1088, 1115, 1076, 1092, 1080, 1090, 1089 a 1107. Expozícia všetkých snímkov bola 10 sekúnd a použité ISO 800, odfotografované boli v rozmedzí približne tiež 10 sekúnd. Úplne na záver je aj fotografia Starlinku-1124 (2020-001AR), ktorý síce tiež patrí do várky L2, avšak už je na ceste k operačnej dráhe, pričom momentálne sa nachádza vo výške 469 x 470 km. Kto by si myslel, že vďaka tomu bude ledva pozorovateľný, nuž, bohužiaľ. Satelit mal v maxime jasnosť asi 2 magnitúdy.

Obr. 1: Prvá snímka zachytáva o 19:39 satelity Starlink 1066, 1081, 1070 a 1069. Neďaleko Orionovho pása sa pomerne jasne blyskol ešte jeden nesúvisiaci satelit, ktorý sa mi však nepodarilo identifikovať 

Obr. 2: Hneď 2. snímka v poradí, možno si všimnúť až 5 satelitov: takmer úplne hore Starlink 1066, ktorý už vchádza do zemského tieňa, potom Starlink 1081, 1070, 1069 a 1085

Obr. 3: Vrámci animácie 4. snímka, čas 19:40, Starlinky 1070, 1069, 1085, 1086 a a úplne vpravo dole vychádzajúci 1095

Obr. 4: V animácii snímka 8, čas 19:42, zachytáva satelity 1075, blízky pár 1093 a 1087 prechádzajúci cez Orionov pás a za nimi Starlink 1074, vo väčšom odstupe vychádza 1088 

Obr. 5: Snímka v animácii s poradovým číslom 15, čas: 19:46, zachytáva poslednú dvojicu - Starlinky 1089 a 1107

Obr. 6: Fotografia jediného osamoteného Starlinku - 1124, hoc na vyššej dráhe ako jeho súkmeňovci z animácie, prechádzajúc cez súhvezdie Blíženci dosiahol najvyššiu jasnosť zo všetkých, čas 19:50, exp. 13 sekúnd, ISO 800

Obr. 7: A na záver jedna kvázi-umelecká, spájajúca všetkých 16 snímkov animácie do jedného časozberu

Starlink-48 (2019-029BG)

15. februára 2020, 19:02 SEČ, exp. 20 sec

Odkedy som na začiatku roka fotil naposledy satelit Starlink (tu) z najstaršej, májovej várky týchto družíc, prebehli už ďalšie dva štarty s dokopy 120-timi satelitmi a tak celkový počet družíc tohto druhu na orbite už dosiahol čísla 240, pričom ďalšie štarty majú v rýchlom slede nasledovať. Ja som tentokrát opäť nasnímal "starý", májový satelit, označený ako Starlink-48. Podobne ako nedávno fotografovaný Starlink-66, aj tento sa nahádza na pomerne vysokej, aj keď nie plne operačnej orbite, konkrétne vo výške 506 x 508 km. Jeho jasnosť síce nedosahovala vysokých hodnôt - len niečo vyše 4 magnitúdy, napriek tomu o jeho "neviditeľnosti" sa učite nedá hovoriť. Medzi niektorými až zbytočne horlivými zástancami siete Starlink sa totiž začína ako mantra opakovať názor, že obavy astronómov z tejto siete sú zbytočné a vo väčších výškach ich už praktiky nie je vidieť. Nuž, no comment...

Satelit mimochodom preletel nad krásnym súhvezdím Orion, ktoré sa dostáva v poslednej dobe do pozornosti hlavne vďaka červenému nadobrovi Betelgeuze. Ten v posledných mesiacoch prechádza fázou bezprecedentného zníženia jasnosti, čo by podla niektorých mohlo naznačovať jeho skorý výbuh ako supernova. Ako je aj na fotke očividné, zatiaľ sa tak samozrejme nestalo, pričom dokonca sa mi zdá, že už opäť začína pozvoľna naberať jasnosť (ešte pred pár dňami bol totiž o málinko slabší ako jeho susedná hviezda Belatrix, tentokrát sa mi to už ale nezdalo).