Starlink v1.0 L4

Večer 27. marca 2020 sa mi podaril úlovok ďalšej várky satelitov Starlink. Išlo o družice zo štvrtej operačnej série, ktorá štartovala 17. februára tohto roku a na oblohe poskytla vďaka mimoriadne priaznivým podmienkam preletu naozaj "hustú podívanú". Všetkých 47 snímkov, ktoré vznikli medzi 19:34 a 19:53 SEČ, som opäť spojil do animácie, ktorá zaznamenáva prelet celkovo 40 satelitov Starlink L4. Tie spočiatku v maxime dosahovali jasnosti okolo 1 magnitúdy, no ako ďalší nezastaviteľný príval Starlinkov stúpal nad obzor stále viac a viac, stúpali aj ich jasnosti a satelity z posledných snímkov, ktoré prelietavali vo výške viac ako 60 stupňov nad obzorom, atakovali nultú magnitúdu, dokonca som mal pocit, že ju aj mierne prekročili! Vo väčšine prípadov dosahovali rozostupy medzi satelitmy okolo 15°, v niektorých, nižšie vypichnutých prípadoch to bolo aj o dosť menej. Väčšina satelitov tejto várky sa nachádzala na dráhach vo výške okolo 370 až 380 km, niektoré sa ale smerom k operačnej dráhe ponáhľajú viac a boli vo výškach nad 520 km. Každá z fotografii má expozíciu 10 sekúnd, rozostupy medzi snímkami sú opäť približne 10 sekúnd, použité ISO 800. Na animácii sú zachytené tieto konkrétne satelity: Starlink 1241, 1233, 1212, 1105, 1206, 1247, 1227, 1218, 1226, 1254, 1239, 1215, 1231, 1232, 1217, 1208, 1229, 1271, 1270, 1240, 1154, 1197, 1189, 1187, 1188, 1198, 1199, 1216, 1191, 1210, 1219, 1221, 1222, 1211, 1214, 1245, 1238, 1237, 1205 a 1204.

Obr. 1: Druhá snímka z animácie v čase 19:35 SEČ, prvý satelit vľavo nižšie je Starlink-1241, ktorý sa nachádzal vo výške 520 x 522 km, vyššie na snímke sú satelity 1233 a 1212, oba na dráhach cca 375 x 385 km

Obr. 2: 9. snímka animácie, čas 19:38, zľava sú jasné satelity 1227, 1218, 1226 a 1254, nižšie na snímke si možno všimnúť slabší 1239, ktorý je vo výške  521 x 523 km

Obr. 3: 28. snímka animácie, čas 19:45, úplne hore zachytený satelit Starlink-1187, pod ním 1188, vzadu za nimi 1198.
Dole si možno všimnúť európsky meteorologický satelit MetOp-A krátko po jasnom záblesku (je zaznamenaný v animácii)

Obr. 4: 37. snímka, čas 19:49, zachytáva satelity Starlink-1219 a 1221, ktoré od seba delilo len asi 5°, za nimi je 1222.

Obr. 5: Predposledná snímka animácie, čas 19:53, zachytáva posledný zaznamenaný pár Starlinkov - 1205 a 1204, vzdialené od seba opäť asi 5°. Tieto satelity dosahovali maximálnu jasnosť presahujúcu 0 mag! 

Obr. 6: A na záver opäť časozber združujúci väčšinu snímkov

Obr. 7: A ešte bonus na úplný záver - snímka nezaradená do animácie, ale tiež zaznamenavajúca Starlink z várky L4,
konkrétne 1209, ktorý sa nachádza na najnižšej dráhe zo všetkých - 305 x 345 km. Je možné, že ide o pokazený kus. Pri takmer zenitovom prelete dosahoval jasnosť vyše 0,5 mag. Čas 19:55, exp. 10 sec

Starlink-1118 (2020-001AL)

Starlink-1118, 24.3. 2020, čas 19:24 SEČ, exp. 15 sec

24. marca 2020 som sa nezameral na pozorovanie celých húfov Starlinkov, ale len jedného konkrétneho. Jedná sa o satelit s označením 1118, ktorý pochádza z várky L2, avšak na rozdiel od svojich súkmeňovcov viackrát pozorovaných v predošlých dňoch k operačnej dráhe nesmeruje. Tento satelit je totiž jediný z danej várky, ktorý už nefunguje. Podľa všetkého krátko po štarte bolo všetko v poriadku a dráha satelitu sa z pôvodnej orbity pomaly zvyšovala, avšak na začiatku februára sa niečo stalo a satelit svoju výšku začal strácať. V súčasnosti sa nachádza na dráhe o výške 253 x 254 km a do pár týždňov tak zhorí v atmosfére. Akékoľvek detaily o príčinách straty satelitu nie sú známe, nakoľko SpaceX v tomto veľmi transparentná nie je a takéto informácie proste nezverejňuje. Väčšinou len so sledovania dráhových elementov sa vie, že nejaké satelity z konkrétnych várok majú problém. U L2 je to zatiaľ len tento satelit, z novembrovej L1 najmenej 2 satelity, o pozdejších várkach zatiaľ ťažko hovoriť, nakoľko niektoré "mŕtve" satelity sa aj napriek zdanlivej pasivite na orbite časom "zobudia" a dráhy zvyšujú, aj keď niekedy to trvá aj dlhé týždne po vypustení. Najviac bolo stratených satelitov pri prvej, skúšobnej várke z mája minulého roku - tam neplánovane SpaceX prišla minimálne o tri satelity.

Starlink na horeuvedenej snímke dosahoval jasnosti necelých 2 magnitúd a na 15 sekundovej expozícii prechádzal cez súhvezdie Malý voz.

Starlink v1.0 L3 (a pár zástupcov L2)

Večer 18.3. 2020 opäť patril Starlinkom, pričom tentokrát som sa zameral na ďalšiu, mnou ešte nepozorovanú várku L3, ktorá štartovala 29. januára tohto roku. Snímky som tentokrát spracoval do dvoch animácii, pričom prvá uvedená v úvode zachytáva celkovo 29 satelitov L3 prelietavajúcich ponad krásne súhvezdia zimnej oblohy, zapadajúcu Venušu a Plejády. Všetky snímky boli robené expozíciou o dĺžke 13 sekúnd s približne rovnakým časovým rozostupom. Animácia vznikla v čase  od 19:51 SEČ do 20:02 SEČ a zachytáva v poradí tieto satelity: Starlink 1170, 1179, 1176, 1132, 1150, 1163, 1177, 1167, 1173, 1136, 1153, 1180, 1149, 1174, 1139, 1133, 1151, 1160, 1161, 1145, 1172, 1182, 1164, 1168, 1183, 1181, 1196, 1186 a 1185. Väčšina z týchto satelitov sa nachádza na orbite vo výške cca 380 km a dosahovala v maxime jasnosti vyše 2 magnitúd. Okrem nich sa však na snímkoch objavil nečakane aj zástupca várky L2 a to nie obyčajný. Išlo o Starlink-1113, ktorý sa nachádza už na operačnej dráhe vo výške 553 x 556 km a dosiahol v maxime jasnosť až 2,5 magnitúdy. Jeho pozorovanie bolo veľmi prekvapivé, nakoľko som sa už viackrát snažil o vizuálne pozorovanie operačných Starlinkov, no doteraz vždy bezúspešne (prípadne s neistým výsledkom na hrane viditeľnosti). Fotografia (obr. 1) je teda dôkazom, že za vhodných podmienok sú Starlinky bez problémov naozaj viditeľné aj na operačnej dráhe (čo sa v súčasnosti často snažia niektorí internetoví nadšenci SpaceX spochybňovať), dokonca môžu byť až prekvapivo jasné.

Obr. 1: V poradí 11-ta snímka animácie zachytáva o 19:56 nielen satelity várky L3 1149, 1174 a 1139, v strede hore si možno všimnúť satelit 1113 várky L2, ktorý je už na operačnej dráhe  

Od 20:03 som natočil objektív fotoaparát na iný úsek oblohy, viac smerom na severozápad, aby som zachytil zaujímavý jav. Súčasne totiž bolo možné pozorovať nielen pokračujúci východ ďalších Starlinkov várky L3, ale aj niekoľkých zo skoršej várky L2, ktoré smerovali do inej orbitálnej roviny a už sú na vyšších dráhach. Na druhej priloženej animácii, fotografovanej od 20:03 do 20:07 sú tak zaznamenané z várky L2 satelity: 1147, 1146, 1152, 1195, 1137, 1142, 1127, 1184 a 1193, všetky na dráhach okolo 380 km. Zo štartu L2 je možné v pravej časti snímkov zbadať slabšie Starlinky 1109 a 1091, oba na ceste k operačnej orbite na dráhach o výške cca 475 km. Obloha sa teda začína Starlinkami už naozaj výrazne zaplňovať a to sme pritom ešte len na začiatku budovania gigantickej siete. O pár rokov možno naozaj bude problém odfotografovať večernú, resp. rannú oblohu bez toho, aby sa do snímkov nevpratalo pár desiatok týchto družíc (a to sa ešte stále pri tomto probléme pokladám za optimistu :).

Animácia č. 2 zobrazujúca súčasne východ viacerých satelitov L3 a niekoľkých L2

Obr. 2: Na prvej snímke animácie o 20:02 sú v ľavej časti satelity 1147, 1146 a 1152, vpravo si možno všimnúť 1109 

Starlink v1.0 L2 - dva dni po...

16. marca 2020, ďalší jasný večer v pandémiou zamorenej Europe mi opäť nedal neposvietiť si na druhú várku operačných Starlinkov, ktoré mali mať ešte lepšie pozorovacie podmienky, ako pred dvoma dňami. A veru nesklamali... Dnešné pozorovanie prinieslo hneď niekoľko zaujímavých výsledkov. Asi tým najzaujímavejším bolo, že satelity sa konečne pohli z testovacej dráhy a až prekvapivo rýchlo začali stúpať k operačnej dráhe. Rozostupy medzi (takmer) všetkými satelitmi sa výrazne zväčšili, a to až na cca 20 uhlových stupňov, čo sa prejavilo oveľa "redším" osadenstvom Starlinkov na jednotlivých snímkach. Celkovo som urobil medzi 19:10 až 19:19 SEČ 21 fotografii, ktoré som opäť spojil do animácie zobrazenej na úvode článku. Znovu som použil 10 sekundové expozície s približne 10 sekundovými rozostupmi. Na animácii je zachytených dokopy 22 Starlinkov, pričom išlo v poradí o satelity 1066, 1081, 1070, 1069, 1085, ktoré sa momentálne nachádzajú na dráhach v priemernej výške cca 375 km. Oproti minulému pozorovaniu sa tu vkradol aj Starlink-1110, ktorý je už na oveľa vyššej, aj keď stále nie operačnej dráhe 453 km, nasledovaný poradím 1086, 1095, 1077, 1075, 1093, 1087, 1074, 1088, 1115, 1076, 1092, 1080, ktoré sú na priblžne 380 km dráhach. K nim sa pripojil ďalší nováčik na vyššej, 455 km dráhe - Starlink 1122, za ktorým nasledovali na nižších orbitách starí známi s označeniami 1090, 1089 a 1107. Oproti ostatným satelitom bol veľmi výnimočný blízky pár 1087 a 1074, ktorý od seba delili necelé 2 uhlové stupne. Ďalšou zaujímavosťou bola naozaj prekvapivo vysoká jasnosť Starlinkov, ktorá pri tomto vysokom, takmer zenitovom prelete dosahovala v maxime až 1,5 magnitúdy. Trošku slabšie boli 2 satelity na spomínaných vyšších dráhach - tie mali asi 2 magnitúdy.

A na záver opäť vypichnem pár vybraných fotografií z animácie:

Obr. 1: Druhá snímka vrámci animácie, čas 19:10 SEČ, satelity Starlink 1066 a 1081

Obr. 2: Šiesta snímka animácie zachytáva o 19:12 "formáciu" satelitov Starlink-1085, 1110 (umiestnený na vyššej dráhe) a 1086 

Obr. 3: 12-ta snímka v poradí o 19:15 ukazuje ultra-blízky pár 1087 a 1074, ktorých blízke stopy sa na fotografii takmer zlievajú do jednej

Obr. 4: 19-ta snímka, čas 19:18, viac vpredu je "vyšší" satelit 1122  a za ním 1090

Obr. 5: A na záver opäť časozber spájajúci celú animáciu

Starlink v1.0 L2

Tentokrát tu na úvod výnimočne nedávam jeden samostatný obrázok, ale animáciu zloženú zo 16-tich snímkov, ktoré vznikli 14. marca 2020 medzi 19:39 a 19:46 SEČ. Zachytávajú celkovo 20 satelitov z druhej operačnej várky siete Starlink, ktorá po novom býva označovaná ako Starlink v1.0 L2 (preto som aj v nadpise nepoužil pôvodne zaužívané označovanie Starlink #3, v ktorom býval zahrnutý aj májový štart ešte neoperačných satelitov). Táto várka štartovala 7. januára tohto roku a ako je zrejmé aj z úvodnej animácie, mnohé jej satelity aj po viac ako dvoch mesiacoch stále nie sú na operačnej dráhe a tým pádom pri svojich preletoch v blízkych formáciách predstavujú už pomaly klasický a vcelku výrazný jav na večernej oblohe. Uvedená dvadsiatka sa momentálne nachádza na testovacích dráhach vo výške cca 366 km a pri tomto pozorovaní jej satelity dosahovali maximálnej jasnosti asi 2,5 magnitúdy. Väčšina jej satelitov bola na oblohe vzájomne od seba vzdialená nejakých 8 uhlových stupňov, až na jeden pár (Starlinky 1093 a 1087), ktorý delilo necelých 5 stupňov. Nižšie je popísaná časť jednotlivých fotiek, z ktorých je animácia zložená aj s pomenovaním konkrétnych satelitov. Celkovo boli odfotografované tieto satelity v poradí od prvého po posledný: Starlink 1066, 1081, 1070, 1069, 1085, 1086, 1095, 1077, 1075, 1093, 1087, 1074, 1088, 1115, 1076, 1092, 1080, 1090, 1089 a 1107. Expozícia všetkých snímkov bola 10 sekúnd a použité ISO 800, odfotografované boli v rozmedzí približne tiež 10 sekúnd. Úplne na záver je aj fotografia Starlinku-1124 (2020-001AR), ktorý síce tiež patrí do várky L2, avšak už je na ceste k operačnej dráhe, pričom momentálne sa nachádza vo výške 469 x 470 km. Kto by si myslel, že vďaka tomu bude ledva pozorovateľný, nuž, bohužiaľ. Satelit mal v maxime jasnosť asi 2 magnitúdy.

Obr. 1: Prvá snímka zachytáva o 19:39 satelity Starlink 1066, 1081, 1070 a 1069. Neďaleko Orionovho pása sa pomerne jasne blyskol ešte jeden nesúvisiaci satelit, ktorý sa mi však nepodarilo identifikovať 

Obr. 2: Hneď 2. snímka v poradí, možno si všimnúť až 5 satelitov: takmer úplne hore Starlink 1066, ktorý už vchádza do zemského tieňa, potom Starlink 1081, 1070, 1069 a 1085

Obr. 3: Vrámci animácie 4. snímka, čas 19:40, Starlinky 1070, 1069, 1085, 1086 a a úplne vpravo dole vychádzajúci 1095

Obr. 4: V animácii snímka 8, čas 19:42, zachytáva satelity 1075, blízky pár 1093 a 1087 prechádzajúci cez Orionov pás a za nimi Starlink 1074, vo väčšom odstupe vychádza 1088 

Obr. 5: Snímka v animácii s poradovým číslom 15, čas: 19:46, zachytáva poslednú dvojicu - Starlinky 1089 a 1107

Obr. 6: Fotografia jediného osamoteného Starlinku - 1124, hoc na vyššej dráhe ako jeho súkmeňovci z animácie, prechádzajúc cez súhvezdie Blíženci dosiahol najvyššiu jasnosť zo všetkých, čas 19:50, exp. 13 sekúnd, ISO 800

Obr. 7: A na záver jedna kvázi-umelecká, spájajúca všetkých 16 snímkov animácie do jedného časozberu

Starlink-48 (2019-029BG)

15. februára 2020, 19:02 SEČ, exp. 20 sec

Odkedy som na začiatku roka fotil naposledy satelit Starlink (tu) z najstaršej, májovej várky týchto družíc, prebehli už ďalšie dva štarty s dokopy 120-timi satelitmi a tak celkový počet družíc tohto druhu na orbite už dosiahol čísla 240, pričom ďalšie štarty majú v rýchlom slede nasledovať. Ja som tentokrát opäť nasnímal "starý", májový satelit, označený ako Starlink-48. Podobne ako nedávno fotografovaný Starlink-66, aj tento sa nahádza na pomerne vysokej, aj keď nie plne operačnej orbite, konkrétne vo výške 506 x 508 km. Jeho jasnosť síce nedosahovala vysokých hodnôt - len niečo vyše 4 magnitúdy, napriek tomu o jeho "neviditeľnosti" sa učite nedá hovoriť. Medzi niektorými až zbytočne horlivými zástancami siete Starlink sa totiž začína ako mantra opakovať názor, že obavy astronómov z tejto siete sú zbytočné a vo väčších výškach ich už praktiky nie je vidieť. Nuž, no comment...

Satelit mimochodom preletel nad krásnym súhvezdím Orion, ktoré sa dostáva v poslednej dobe do pozornosti hlavne vďaka červenému nadobrovi Betelgeuze. Ten v posledných mesiacoch prechádza fázou bezprecedentného zníženia jasnosti, čo by podla niektorých mohlo naznačovať jeho skorý výbuh ako supernova. Ako je aj na fotke očividné, zatiaľ sa tak samozrejme nestalo, pričom dokonca sa mi zdá, že už opäť začína pozvoľna naberať jasnosť (ešte pred pár dňami bol totiž o málinko slabší ako jeho susedná hviezda Belatrix, tentokrát sa mi to už ale nezdalo).

Podivuhodný príbeh objektu 2014-021B

15. februára 2020, 18:33 SEČ, exp. 20 sec

Prešlo už takmer 5 rokov odvtedy, čo som naposledy fotografoval posledný stupeň rakety Sojuz-U, ktorá v roku 2014 vyniesla na orbitu egyptský sledovací satelit. Tento objekt vtedy patril medzi pozorovateľsky najzaujímavjšie družice na obežnej dráhe, pretože bola pre neho typická veľmi rýchla rotácia a s tým spojené pravidelné variácie jeho jasnosti, ktoré pri prvom pozorovaní v roku 2014 (viď tu) dosahovali periódy až necelé 2 sekundy. Pri pozorovaní o rok na to objekt ešte stále rotoval veľmi rýchlo, avšak už bolo očividné, že rýchlosť jeho rotácie mierne poklesla (podrobnejší report tu). Avšak to, čo je viditeľné na súčasných fotografiách je až zarážajúce - posledný stupeň rakety už nejavý žiadne známky pravidelnej rotácie a na snímkach má stabilnú jasnosť, ktorá sa počas jeho pohybu po oblohe mení len v závislosti od fázového uhla od 3,5 do 3 mag. Čo spôsobilo, že jeden z najrýchlejších "rotátorov" na orbite v priebehu piatich rokov prakticky zastal? Už pri minulom pozorovaní som uvažoval, že za znižujúcou sa periódou rotácie sú pravdepodobne zvyšky atmosféry, ktoré aj napriek veľmi malému množstvu predsalen na objekt pôsobia. Jeho výška síce dosahuje aj dnes pomerne vysokých hodnôt (428 x 666 km), vylúčiť sa to ale nedá. Možné však je aj napr. silové pôsobenie magnetického poľa Zeme, prípadne iné, mne neznáme vplyvy. Každopádne krásne šnúry perál, ktoré tento objekt pri snímkach s dlhou expozíciou vytváral na oblohe, sú už definitívne minulosťou. Pre pripomenutie a porovnanie so súčasnosťou tu preto pridávam pár archívnych fotografií.

18. apríla 2014, exp. 30 sec

17. mája 2015, exp. 30 sec

15. februára 2020, 18:33 SEČ, exp. 20 sec, rýchla rotácia objektu sa očividne úplne vytratila

ISS & SAOCOM-1A

1.2. 2020, 18:36 SEČ, exp. 10 sec.

Hoci zdanlivo preťali svoje dráhy, v skutočnosti ich delili stovky kilometrov. Každopádne výsledkom je efektný záber, ktorý sa mi podarilo získať 1. februára 2020 o 18:36 SEČ. Na oblohu sa do zdanlivej blízkosti premietla majestátna Medzinárodná vesmírna stanica s jasnosťou prevyšujúcou -3 mag a argentínsky satelit SAOCOM 1A s približne +2 magnitúdami.

Prvá fotografia oboch satelitov, krátko pred zdanlivým priblížením

Zatial čo ISS sa so svojou šesť členov posádkou momentálne pohybuje na jednej z najvyšších dráh vo svojej historii (415 x 423 km), SAOCOM je ešte vyššie - 621 x 623 km. Tento argentínsky radarový satelit odštartoval na orbitu 7. oktobra 2018 z Kalifornie pomocou rakety Falcon-9. Vďaka masívnej radarovej anténe typu SAR dokáže poskytovať snímky zemského povrchu s rozlíšením až 7 metrov. Už tento rok má vyštartovať jeho dvojička - SAOCOM 1B, s ktorým má pracovať v tandeme.

SAOCOM 1A počas predštartovných príprav

Aktuálna posádka na ISS

Starlink-66 (2019-029W)

1.1.2020, čas 18:21 SEČ, exp. 10 sec, ISO 800, Starlink-66 prechádzajúci cez súhvezdie Pegasus

Prvý deň nového roku a novej dekády sa opäť nádherne vyjasnila obloha a tak som si na nej znova skúsil zaloviť v satelitných vodách. A keďže satelity Starlink pravdepodobne výrazne poznamenajú prichádzajúce 20-roky 21. storočia, opäť som sa zameral hlavne na ne, aj keď tentokrát tu výnimočne dávam snímok len jedného z nich, nie celej skupiny. A to konkrétne objektu 2019-029W, ktorý už býva označovaný aj ako Starlink-66. Je to družica z prvej, testovacej várky, ktorá v máji (už) minulého roku spôsobila toľký úžas aj zdesenie pre pozorovateľov oblohy po celom svete.

1.1.2020, čas 18:20 SEČ, exp. 10 sec, Stalrink-66 na vzostupnej časti svojej trajektórie prechádzajúc cez súhvezdie Labuť

Pri minulom pozorovaní zameranom na satelity z várky 2 som spomínal, že zo starších satelitov, ktoré sú už väčšinou na operačných dráhach vo výške okolo 530 km, som nevidel takmer žiadny. Je zaujímavé, že to platilo aj teraz, až na jednu výnimku - a tou je práve uvedený Starlink-66, ktorý mal celkom slušnú jasnosť presahujúcu 3,5 magnitúdy. Ťažko povedať prečo práve tento objekt bol viditeľný tak dobre, kým ostatné Starlinky na operačných orbitách voľným okom takmer nevidieť. Možno to súviselo aj s tým, že satelit nie je úplne na rovnakej dráhe ako ostatné - je trošku nižšie, konkrétne na o parametroch 519 x 521 km. Neviem presne prečo - či sa u neho dosiahnutie plnej výšky 530 km ešte neskončilo, alebo ani neplánovalo, či už úmyselne klesá, alebo či sa vari niečo na ňom pokazilo. Každopádne, hoci je táto orbita len o desať kilometrov nižšie ako u jeho súkmeňovcov, pravdepodobne to už stačí na to, aby sa za vhodných podmienok zmenilo nasvietenie satelitu natoľko, že jeho jasnosť sa zdvihne o viac ako magnitúdu. Čiže ani vyššia, operačná (alebo takmer operačná) dráha Starlinkov nedáva istotu v tom, že na oblohe nebudú pri vizuálnych pozorovaniach prekážať.

Starlink #2

Obr. 1: 29.12.2019, čas 17:40, exp. 10 sec, ISO 800 - na snímke je celkovo  7 satelitov Starlink

Chladný, no kryštálovo jasný zimný večer 29. decembra 2019 dal skvelú príležitosť na pozorovanie satelitov z druhej vypustenej várky plánovanej megalomanskej družicovej siete Starlink. A pohľad to bol opäť v celku ohromujúci, aj keď sa ani zďaleka nevyrovnal prvému pozorovaniu týchto družíc z mája tohto roku (viď tu). Situácia  ale bola tentokrát samozrejme iná - tak si ju poďme trochu podrobnejšie rozobrať.

Obr. 2: 29.12.2019, 17:35 SEČ, exp. 20 sec. - na snímke je celkovo 5 satelitov Starlink

V máji sa mi podarilo úplnou náhodou spozorovať kluster satelitov Starlink pomerne krátko po štarte (asi 19 hodín) a tak sa prakticky všetkých 60 satelitov pohybovalo vo veľmi tesnom zoskupení hneď za sebou, čo vytvorilo na oblohe naozaj veľmi výrazný, až dychberúci efekt. Pri súčasnom decembrovom pozorovaní však už bolo dávno po štarte - došlo k nemu totiž ešte 11. novembra. SpaceX pri tomto štarte, ktorý už mal zahrňovať prvé, skutočne operačné satelity siete Starlink, navyše zvolila inú stratégiu - tentokrát bolo všetkých 60 satelitov vynesených najprv na veľmi nízku orbitu vo výške cca 280 km, z ktorej následne pomocou vlastných iontových motorov vystúpajú na testovaciu dráhu o výške cca 350 km a až následne sa dostanú na operačnú dráhu o výške približne 550 km. A práve vďaka tomu, že na "testovacej orbite" značná časť satelitov zotrváva pomerne dlhý čas, bolo možné uskutočniť dnešné bohaté pozorovanie.

Obr. 3: 29.12.2019, 17:36 SEČ, exp. 15 sec. - na snímke je celkovo 5 satelitov Starlink prechádzajúcich cez súhvezdie Malý voz

Prebiehalo v čase od 17:35 do 17:43 SEČ a počas tohto krátkeho obdobia sa cez oblohu prehnalo takmer 40 satelitov Starlink zo štartu #2. Všetko to boli satelity nachádzajúce sa práve  na testovacej orbite vo výške cca 350 km. Už dávno sa síce nepohybujú vo veľmi tesnom zoskupení viditeľnom v prvých dňoch po štarte, stále však išli v pomerne efektnom, aj keď oveľa rozptýlenejšom "vláčiku". Vo väčšine prípadov boli od seba vzdialené cca 5 uhlových stupňov, avšak niektoré boli k sebe bližšie, dokonca sa pohybovali v rôzne blízkych pároch. Jeden takýto pár bol dokonca veľmi tesný a družice v ňom putovali oblohou takmer paralelne vedľa seba (je zaznamenaný na snímkach č. 6, 7 a čiastočne aj 1). A všetky boli pomerne jasné - v maxime dosahovali asi 3 magnitúdy. To bolo ešte o pol magnitúdy viac, ako uvádzala predpoveď na heavens-above.com.

Obr. 4: 29.12.2019, 17:37 SEČ, exp. 13 sec. - na tejto snímke majú celkovo 4 satelity pomerne pravidelné rozostupy medzi sebou

O niekoľko desiatok minút neskôr nastala aj možnosť na sledovanie staršej, prvej várky týchto satelitov, ktorých nepokazená časť sa nachádza na kvázi-operačnej orbite (prvá várka nebude zahrnutá do ostrej prevádzky siete) vo výške cca 530 km. Tentokrát som však už napriek očakávaniam nevidel voľným okom takmer žiadny (pravdepodobne s výnimkou jedného, ktorý mal však sotva 4,5 magnitúdy).

        Obr. 5: 29.12.2019, 17:38 SEČ, exp. 13 sec. - na snímke je celkovo 5 satelitov Starlink, tu si už možno všimnúť rôzne rozostupy medzi satelitmi

Bude ešte zaujímavé sledovať, ako sa to bude ohľadom siete Starlink ďalej vyvíjať. Nielen čo sa týka samotnej technickej realizácie projektu, ktorý sa už teraz dostáva do sklzu (z pôvodne štyroch plánovaných štartov operačných Starlinkov na tento rok sa udial len novembrový), ale aj jeho dopadov na pozorovateľov nočnej oblohy. Už teraz je jasné, že tie nebudú malé, obzvlášť čo sa týka profesionálnych astronómov, ktorím budú tisíce satelitov Starlink robiť nemalé problémy značnú časť roka na nezanedbateľných úsekoch oblohy. Pri pozorovaní voľným okom, resp. široko-uhlom fotografovaní nočnej oblohy "slabšou technikou" by som aj z dnešnej skúsenosti povedal, že problém to zas až taký extrémny nebude. Teda pokiaľ už budú satelity na operačných dráhach vo výškach nad 500 km - vtedy budú naozaj sotva pozorovateľné. Avšak na výstupných a testovacích dráhach sa ich "vláčiky" jednoznačne stanú pomerne častým a vcelku výrazným javom nočnej oblohy, obzvlášť ak na týchto dráhach  budú zotrvávať dlhšie obdobie a kadencia ich štartov sa bude zvyšovať. Povedal by som, že tento problém úplne nevymizne ani po teoretickom plnom dokončení systému Starlink - satelity totiž zo svojej podstaty nemajú mať veľmi dlhú životnosť a budú musieť byť pravidelne nahradzované. Takže uvidíme ako Elon Musk dotiahne projekt ďalej - každopádne už dnes je isté, že jeho Starlink v prípade čo i len čiastočného dokončenia zmení nočnú oblohu dlhodobo.

  Obr. 6: 17:40 SEČ, exp. 10 sec. - na snímke sú celkovo 4 satelity "rozdelené" do dvoch párov, pričom prvý zľava tvorili satelity pohybujúce sa prakticky takmer vedľa seba - pravdepodobne ide o satelity oficiálne označované ako STARLINK 1020 a 1034

Obr. 7: 17:41 SEČ, exp. 10 sec. - 4 satelity Starlink, tesný pár z predošlej snímky mizne v zemskom tieni v súhvezdí Drak

                 Obr. 8:17:42 SEČ, exp. 10 sec. - 5 satelitov Starlink na vzostupnej časti dráhy, prechádzajúc popri Vege a cez hlavu Draka

                 Obr. 9: 29.12.2019, 17:42 SEČ, exp. 10 sec. - 5 satelitov Starlink na vzostupnej časti dráhy až k súhvezdiu Malý voz

                 Obr. 10: 29.12.2019, 17:43 SEČ, exp. 10 sec. - 3 satelity Starlink, vľavo posledný pár "vláčiku"  na testovacej orbite