Kosmos 2344 (Arkon-1)

Podoba satelitu Arkon

Horeuvedenú snímku som urobil 2. augusta o 22:05 SELČ. Krátka stopa na 30 sekundovej expozícii križujúca súhvezdie Delfína prezrádza, že nasnímaný objekt sa musí pohybovať na veľmi vysokej dráhe a zároveň musí byť dosť veľký, aby ho vôbec bolo možné zaznamenať. A skutočne je to tak, nasnímaná družica Kosmos 2344 je totiž jednou z najzaujímavejších ruských vojenských družíc vo vesmíre, ktorá sa pohybuje na veľmi vysokej dráhe o parametroch 1328 x 2915 km a stáva sa tak doteraz najvyššie nachádzajúcim sa mnou vyfotografovaným satelitom. Jeho jasnosť bola veľmi malá, dosahujúca niečo cez 4,5 mag a tak v prípade, žeby sa pohyboval rýchlejšie, by som ho na fotografiu pravdepodobne vôbec nezaznamenal.

Unikátna snímka zachytávajúca
predštartovnú prípravu Arkonu

Tento satelit odštartoval z Bajkonuru 6. júna 1997 pomocou rakety Proton-K. Hoci spočiatku išlo o vysoko utajovaný vojenský náklad, už zakrátko o ňom začali byť zverejňované zaujímavé podrobnosti. Vysvitlo, že ide o prvý exemplár veľkej fotoprieskumnej družice označovanej ako Arkon (inokedy označovaný aj ako Araks), ktorá váži takmer 7,5 tony a na palube nesie veľký zrkadlový teleskop, ktorý by v prípade nižšej dráhy takmer mohol konkurovať v rozlíšení americkým špionážnym satelitom Keyhole-11. Avšak na uvedenej vysokej dráhe toto rozlíšenie mohlo dosahovať prinajlepšom 2 - 5 metrov. Hoci sa môže na prvý pohľad zdať zvláštne, prečo takto Rusi zahodili možnosť získavania záberov zemského povrchu s ultravysokým rozlíšením, v skutočnosti išlo o vcelku prezieravý ťah. Cenou za veľmi vysoké rozlíšenie u amerických Keyholiek je totiž to, že s ním na nízkoperigeovej eliptickej dráhe (cca 250 x 900 km) môžu pokryť len malú plochu a navyše dané územie snímajú veľmi krátky čas, v prípade aktívneho zameriavania nanajvýš pár minút. Avšak satelit Arkon na dráhe 1300 x 3000 km prelieta nad určitým územím oveľa dlhší čas (takmer 20 minút), môže pokryť oveľa väčšiu plochu a zameriavať sa na viacero objektov súčasne. Je teda veľmi užitočný dajme tomu pri taktickom sledovaní živej situácie na bojisku, keď navyše stačí s daným rozlíšením rozoznať tank, nie jednotlivých vojakov.

Hlavné zrkadlo objektívu Arkonu-1

Tento prvý exemplár Arkonu však nebol po štarte veľmi úspešný, údajne mal problémy so solárnymi panelmi a riadením a jeho misia bola predčasne ukončená už v októbri 1997. V roku 2002 odštartoval druhý exemplár Arkonu (Kosmos 2392), ktorý úspešne plnil svoju misiu niekoľko nasledujúcich rokov. Po tomto štarte však už žiadny nový Arkon na orbitu vynesený nebol a celý projekt bol hlavne kvôli nedostatku financií ukončený, pričom ruský satelitný optický prieskum sa opäť zameral na družice s vyšším rozlíšením na nižších operačných dráhach.