utorok 16. júla 2013

Kosmos 1818 (Plasma-A #1)


Hneď nasledujúcu noc po pozorovaní "jadrového" satelitu Kosmos 1868 sa mi podarilo nasnímať jeho najbližšieho príbuzného - satelit Kosmos 1818. Fotografia vznikla o 01:08 SELČ a satelit na nej prechádzal cez súhvezdie Herkules. Jeho jasnosť bola značne variabilná, pričom v maxime dosiahla asi 3,5 mag.

Ako už bolo spomínané pri Kosmose 1868, aj satelit Kosmos 1818 patril k novej verzii satelitov US-A so skúšobným jadrovým reaktorom Topaz-1, označovaných ako Plasma-A. Bol prvým prototypom tohto satelitu a odštartoval z Bajkonuru 1. februára 1987 pomocou rakety Cyklon-2. Hoci informácie o týchto družiciach boli v tom čase Sovietmi utajované, západný pozorovatelia tušili, že ide o nový typ satelitu: po štarte totiž nezaparkoval na klasickú operačnú dráhu satelitov US-A vo výške cca 250 km, ale rovno prešiel do výšky 789 x 802 km. Čo už ale netušili bolo práve to, že skúšal nový jadrový reaktor a iné systémy, podrobnejšie popísané pri Kosmose 1818. Pri jeho popise som uvádzal aj dôvody, prečo boli používané na týchto prieskumných družiciach (v západných prameňoch označované aj ako RORSAT) práve jadrové reaktory, teraz sa zameriam na to, prečo vlastne boli pre sovietsku armádu tieto satelity také dôležité. Vďaka systému týchto družíc (spolu so satelitmi US-P označovaným ako Legenda) totiž mali kompletný prehľad o dianí na svetových moriach a oceánoch. Pomocou výkonných impulzných radarov umiestnených na satelitoch US-A mohli sledovať pohyb a rozmiestnenie amerických (a iných) vojenských plavidiel od veľkosti torpédoborcov, pričom podľa niektorých informácii možno mohli do určitej hĺbky zaznamenať aj ponorky (hoci je to málo pravdepodobné). Radary síce mali údajne problémy pri detekcii plavidiel počas silného dažďa a vo vysokých vlnách, v tomto prípade však informácie do systému doplňovali ELINT satelity typu US-P. Satelity Kosmos 1818 a 1867 predstavovali skúšobnú platformu pre ešte vylepšenejšie radarové satelity označované ako US-AM, ako však už vieme, celý projekt týchto "jadrových" družíc bol zakrátko ukončený.
Satelit typu US-A na orbite

Čo sa týka Kosmosu 1818, na orbite úspešne fungoval asi rok a potom sa stal "mŕtvym" telesom. V júli 2008 však bol zaznamenaný jeho čiastočný rozpad, pričom sa na jeho orbite objavilo takmer 30 úlomkov, vrátane veľkých kvapiek tekutého kovu, ktorý sa v reaktore používal ako chladiace médium (konkrétne ide o eutektickú zliatinu sodíka a draslíka). Hlavné teleso satelitu ale nebolo deštruované, vďaka čomu je stále relatívne dobre pozorovateľný. Reaktorovú časť satelitu však pravdepodobne zasiahol malý meteoroid, prípadne kúsok kozmického odpadu. Druhou možnosťou jeho fragmentácie je aj náhle roztrhnutie chladiacich trubiek reaktoru vplyvom opakovaného Slnkom spôsobného tepelného namáhania. Na príbuznom Kosmose 1868 (ktorého reaktor je úplne rovnakej konštrukcie) ale k podobnej fragmentácii dodnes nedošlo, preto je táto možnosť menej pravdepodobná.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára